Či pracujete v stavebníctve, poľnohospodárstve, laboratóriu alebo akomkoľvek inom potenciálne rizikovom prostredí, mali by ste chrániť svoje dýchacie cesty. Najčastejšie prach, ale aj toxické látky predstavujú neviditeľného nepriateľa. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť svojim zamestnancom ochranné prostriedky chrániace ich respiračnú sústavu, ak to podmienky vyžadujú. Prax však býva iná. Zamestnancom totiž často odborná príprava ani ochranné prostriedky dýchacích ciest poskytnuté nie su.
Pri vdychovaní môže prach, toxické výpary alebo jedovaté plyny prispievať k mnohým problémom nielen v pľúcach, ale aj v celom tele. Prejavom nevhodného vzduchu v prostredí môže byť napríklad bolesť hlavy. Kvalita ovzdušia by tak mala byť jednou z prvých veličín, ktoré by mal zamestnávateľ riešiť. Ak sa tak nedeje, pred znečisteným ovzduším sa treba chrániť či už aktívne alebo pasívne.
Najohrozenejšími skupinami pracovníkov sú najmä ľudia v stavebníctve, spracovateľskom priemysle a poľnohospodárstve. Vyskytujú sa v nich totiž rizikové látky ako prach, azbest, amoniak, oxid uhoľnatý, rôzne aerosóly, chemické výpary a podobne. Špecifikácia daného rizika vám pomôže určiť, či je do daného prostredia vhodný respirátor proti prachu alebo polomaska chrániaca voči plynom.
Časté nebezpečenstvá pre dýchaciu sústavu
Nebezpečie pre dýchacie orgány sa na pracovisku môže vyskytovať v rôznych formách. Riziká vieme zhruba (niektoré látky patria do viacerých kategórií) zaradiť do týchto skupín:
Plyny - K najbežnejšie sa vyskytujúcim plynom patria interné, kyslé a organické plyny - nedýchatelný oxid uhličitý, jedovatý oxid uhoľnatý, dráždivé zlúčeniny chlóru alebo sírovodík. Zdraviu škodlivé plyny najčastejšie vznikajú pri rafinácii ropy, ťažbe nerastných surovín, spracovaní kože alebo spracovaní papieru.
Prchavé látky - Najčastejšie používané prchavé látky sú toluén, acetń alebo metylénchlorid. Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú ich výpary, ktoré vznikajú pri aplikácii náterov, lepidiel a farieb, alebo pri odstraňovaní nečistôt. S látkami sa zväčša stretávajú pracovníci v chemickom a priemyselnom čistení, alebo výrobcovia týchto látok.
Prach - Prevažne ide o mechanicky vznikajúce pevné častice s priemerom 0,5 až 10 mikrometrov. Prachové častice sú výsledkom celej rady procesov od lámania kameňa, cez brúsenie, leptanie a gravírovanie kovov, až po hobľovanie dreva. Medzi príklady škodlivého prachu tak môžeme zaradiť minerálny prach, drevené a kovové prachové častice alebo oxid kremičitý, ktorý vzniká pri opracovaní kameňov.
Dym - Dym najčastejšie vzniká pri spracovaní kovov pomocou zvárania, brúsenia, rezania alebo tavenia. Považujeme ho za zdraviu škodlivý z dôvodu, že jeho vdychovanie sa môže čiastočne podieľať na vzniku rakovinotvorných buniek.
Aerosóly - Rizikom sú taktiež kvapalné častice s priemerom 5 až 100 mikromterov. Škodlivé aerosóly najčastejšie vznikajú pri maľovaní a lakovaní. Bežne sa tak s nimi stretnete v stavebníctve a strojnom priemysle.
Mikrovlákna - Zdraviu škodlivé vlákna najčastejšie pochádzajú z azbestu a rôznych sklolaminátových dosiek. Do vzduchu sa dostávajú pri údržbe a demolácii budov, kde boli tieto materiály použité na izoláciou, prípadne ako strešná krytina (eternit).
Ďalšie informácie o zdraviu škodlivých látkach na pracovisku nájdete na stránkach Svetovej zdravotníckej organizácie.
Nepodceňte zdravotné problémy
Prostredie s nebezpečnou koncentráciou kontaminujúcich látok môže mať za následok ako akútne tak aj chronické zdravotné problémy. Dlhodobá expozícia prchavým látkam napríklad vedie k poškodeniu mozgu. Deriváty olova, ktoré vznikajú v dyme pri zváraní, majú podobné následky.
Ortuť používaná pri výrobe batérií a teplomerov pri dlhodobom pôsobení výrazne zaťažuje obličky. Rakovina pľúc je zase následkom pôsobenia azbestu a silikátových vlákien, s ktorými sa na dennej báze stretávajú stavebníci. Dlhodobý kontakt s chloroformom, ktorý sa používa v chemickom priemysle na výrobu chladiacich médií a rozpúšťadiel, môže viesť k zlyhaniu pečene.
Medzi zdravotné problémy vyvolané vystavením znečistenému ovzdušiu patrí aj svrbenie, vodnaté oči, podráždenie kože, bolesť hlavy a dýchacie problémy. Okamžité podráždenie očí spôsobujú napríklad pary kyseliny sírovej, ktorá sa vo veľkom množstve používa pri výrobe hnojív, detergentov, olovených batérií alebo farbív. Bezprostredne po expozícii oxidu uhoľnatému, ktorý má veľké uplatnenie v chemickom priemysle, sa môžu objaviť bolesti hlavy a závrate. Rýchlo povšimnuteľné je aj podráždenie kože po kontakte s amoniakom, ktorý je aditívom v hnojivách a čistiacich prostriedkoch.
Najvážnejšie akútne zdravotné komplikácie sa objavujú najmä po kontakte s parami toluénu, acetónu a ďalších agresívnych látok používaných pri výrobe riedidiel a farbív. Plyny, ktoré sa uvoľňujú pri vyparovaní toluénu taktiež vyvolávajú nezvratné zmeny na ľudskom mozgu a vo väčších množstvách môžu dokonca spôsobiť fyzické zjazvenie mozgu.
Ochrana
Vždy keď sa pracovník nachádza v kontaminovanom ovzduší, musí používať vhodnú ochranu dýchacích ciest. Prostriedky na ochranu dychu môžeme rozdeliť do troch základných kategórií:
- Respirátory – chránia používateľa pred časticami vo vzduchu (napr. prach). Certifikované respirátory môžete taktiež použiť ako ochranu pred aerosólmi, zváracím dymom a podobne. Neposkytujú však ochranu pred plynmi a prchavými látkami. Rovnako nie sú vhodné na použitie pri práci s azbestom.
- Polomasky – tieto ochranné prostriedky je možné použiť ako ochranu proti väčšine plynov a prchavých látok. Rovnako dobre slúžia aj ako ochrana pred zváracím dymom. Dajte si však pozor na výber filtra polomasky. Ten musí byť zhodný s kontaminujúcou látkou a zároveň by mal byť pravidelne menený.
- Celotvárové masky – poskytujú ešte lepší stupeň ochrany ako vyššie spomenuté prostriedky. Je možné ich použiť ako ochranu voči väčšine plynov, prchavých látok, prachu a zváraciemu dymu. K tomu všetkému chránia tvár a oči pred dráždiacim pôsobením týchto látok. Použité filtry by mali taktiež korešpondovať s rizikovou látkou a rovnako by mali byť pravidelne vymieňané.
Špecificky znečistené pracovné prostredie je neustále prítomným rizikom pre všetkých pracujúcich. Každý by si preto mal uvedomiť reálnosť fatálnych a dlhodobých zdravotných problémov, ktoré vyplývajú zo zanedbania ochrany dychu. Dodržiavanie zákonných štandardov, používanie vhodného vybavenia a aplikácia preventívnych opatrení môžu riziko poškodenia dýchacích ciest značne znížiť. Pre radu alebo konzultáciu ohľadom používania nielen ochrany dýchacích ciest môžete kontaktovať jedného z našich produktových špecialistov.